reklama

Bola som súčasťou Jed(i)ného sveta

Môj pohľad na medzinárodný filmový festival dokumentárnych filmov - Jeden svet - v Bratislave, ktoré organizuje občianske združenie Človek v ohrození. Bohužiaľ som sa zúčastnila premietaní nie od samého začiatku, takže prvé dva dni mi ušli. Od štvrtku do nedele sa však môj duch už zmietal v dokumentoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Ako prvý som videla slovenský film Cigarety a pesničky v Mladosti, čo som už spomínala v minulom článku.

V piatok sme preberali v škole zvuk v rámci autorského praktika. Výučba bola zaujímavá, pretože sa konečne neniesla iba v teoretickej rovine. Navyše priateľský prístup profesora a veselá atmosféra našej študijnej skupiny urobili svoje. Zo školy som odchádzala nadšená, s dobrým pocitom a motiváciou k vlastnej tematickej práci so zvukom. Takáto vytešená som po príchode domov zamierila do A4-ky. Stihla som koniec krátkeho filmu Život na okraji - Depaul o bratislavských bezdomovcoch, ktorí sú ubytovaní v nocľahárni. Nakoľko som ho nevidela celý, nebudem hodnotiť. Poviem len to, že ma prekvapilo, koľko mladých ľudí je odkázaných na život na ulici a ako im Depaul pomáha meniť hodnotový rebríček.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Následoval ďalší krátky slovenský dokument o rómskom mladíkovi Jožkovi, Z kola von alebo čo je za tým. Jožko rozprával o svojom živote, ako ich otec bol hazardný hráč, predal byt a neostalo mu nič. Rodina sa presťahovala niekam do podnájmu, a v starom byte bývala už iná rodina. Odrazu nemal nič a nikoho. Nebolo kam ísť. Nevzdal sa, našiel si ubytovanie v ubytovni a pracoval. Jeho matka, prostitútka, to obdobie okomentovala slovami: "Áno, on žil kedysi na úrovni." Lenže potom prišli drogy, ktoré ho obrali o všetko. Rozhodol sa túto situáciu riešiť a začal sa liečiť. Zarábal si predajom Nota-Bene. Jeho rodina bývala v prístrešku v Ružinove. Otec, dcéra, matka a ďalší syn. Matka chodila šlapať k Slovnaftu, chlapec ju sprevádzal (vraj kvôli bezpečnosti). Peniaze míňali na cigarety, jedlo a na nákup injekčných striekačiek, ktoré následne predávali feťákom na výpadovke. O morálke v takomto živorení sa hovoriť nedalo. Jožko sa však stále snažil vymaniť sa z pod ich vplyvu. Okrádali ho o peniaze, potraviny, všetko prešustračili. Nie vždy platí, že rodina vás podrží. Ako osoba mi bol veľmi sympatický - mal dobrú slovnú zásobu, bolo vidieť, že má aj niečo v hlave.. na "bývalého" feťáka je to pozoruhodné. Film bol spracovaný autenticky. Jožkovi držím palce, a určite si od neho kúpim časopis, keď ho stretnem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Priestory VŠMU večer poskytli čas dokumentu Londýnčania o mikrosvete 4 obyčajných ľudí. Boháč závislý od sledovania trhu, zametač ulíc, bangladéžsky imigrant a poisťovací agent. Ich rozličné videnia sveta a práca, ktorá ich pohlcuje, živí a zároveň ničí. Maklérovi vzala čas na rodinu a deti, ktoré si síce veľmi rád fotil a fotky vystavoval v dome, ale prišiel o ich vývoj. Zametač, ktorý sa cítil ako pozorovateľ sveta patriaci do iného vesmíru. Imigrant kvôli tomu, že chcel ísť pozrieť dcéru do nemocnice, prišiel o prácu, lebo mu nedali voľno, a tak zúfalo hľadá prácu. Poisťovák pracujúci 30 rokov v tej istej firme sa dostal do stereotypu, z ktorého napokon našiel únik v obdobnej práci u svojho klienta. Film bol naozaj úžasne spracovaný, doladený špecifickou hudbou a niekoľkými dlhými sekvenciami záberov na detaily života hrdinov. Pre mňa jednoznačne výborný film. Určite si ho chcem ešte niekedy pozrieť. V tejto téme som sa našla. Každý deň v práci okolo mňa prejdu stovky ľudí a občas aj ja premýšľam nad ich profesiou, lebo správanie človeka k človeku dokáže prezradiť všeličo. Bohužiaľ aj suma na bankovom konte určuje často zákazníkov prejav.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V sobotu som si pozrela počin slovenskej režisérky Diany Fabiánovej (dcéra známeho psychológa) Mesiac v nás. 75 min. o menštruácií bolo ku koncu už aj na mňa veľa. Perióda prebratá z každej strany, pohľadu a uhlu. K téme sa vyjadrili sociológovia, terapeuti, lekári, vedci i laici z ulice. Natáčanie prebiehalo na Slovensku, Španielsku, Francúzsku. Bolo zaujímavé sledovať názory a reakcie mužov "čo si o menzese myslia, či by si ho chceli vyskúšať na vlastnej koži, ako vnímajú partnerky v období PMS..". Musím uznať, že občas to bolo zábavné, ale takisto som sa dozvedela aj kopu nových vecí. Napr. že brušné tance pomáhajú zmierňovať menštruačné bolesti a pôsobia pozitívne na maternicu alebo ako bola menštruácia vnímaná v minulosti a ako teraz v rôznych kultúrach. Autorke trojročného projektu, ktorý mal byť pôvodne len školským projektom, sa podarilo otvoriť tému, ktorá je aj v dnešnej liberálnej spoločnosti tabu. Akoby to bolo niečo zlé, za čo by sme sa my ženy mali hanbiť. Film by som zhodnotila ako dobrý až priemerný, pričom jeho dĺžka bola práve (na začiatku odstavca spomínaným) mínusom. Plná kinosála by mi však určite dala za pravdu, že Diana sa do témy ponorila a šla až do hĺbky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V kinosále VŠMU sa 84min. púšťal anglický minuloročný dokument Z Barmy na Mars. Vojnoví utečenci, rodiny s deťmi odišli z osady v džungli do britského Sheffieldu. Ich život nabral nové obrátky. Museli sa naučiť napr. ako sa používa sporák, chladnička.. okúsili parkety, postele, teplú vodu. Časom prelúskali aj jazykové problémy a začali pracovať alebo študovať. Páčila sa mi ich mentalita - pokora, vďačnosť, súdržnosť a ochota pomáhať si navzájom. Oni si naozaj vzdelanie vážili, nie ako naši študenti, ktorí sa neustále sťažujú, alebo do školy chodia len prespať/nechodia tam vôbec. Nechcem tu teraz porovnávať systém školstva na Slovensku a v Anglicku, ide o princíp. Nie každý má možnosť študovať, učiť sa nové veci. Donútilo ma to zamyslieť sa aj nad sebou a prehodnotiť svoj postoj. Som rada, že mám kde bývať, čo jesť, piť, že môžem chodiť do školy a do práce.. že mám teplú stravu, vodu, mám kde skloniť hlavu na spánok. . že mám rodinu, ktorá sa o mňa stará, priateľov a nežijem v každodennom strachu a obave o svoj život a život mojich blízkych, ktorý závisí od vojnového stavu krajiny.

Nedeľa v divadle Meteorit po šiestej hodine sa venoval osudu ruskej novinárky Anny Politkovskej Anna v prvej línií. Sedem rokov bojujúca mlčaním vlády a s hladaním pravdy o zmiznutých, zbitých a mŕtvych nevinných obetí v Čečensku. O hrôzach a zverstvách spred desiatich rokov som tušila len málo. Vtedy ma zaujímali problémy typu: kto je do koho, čo bude zajtra na písomke, babské klebety.. Zatiaľ čo sa odohrávalo peklo na civilistoch a vláda mlčala a robila z vrahov hrdinov. Aňa, ako ju familiárne volali, bola naozaj hrdinka. Šla tvrdo po pravde, písala a počúvala všedných ľudí a nebála sa ničoho. Nakoniec na to doplatila vlastným životom, keď bola zavraždená 7.októbra 2006 vo svojom dome vo výťahu. Dokument sa ma dosť dotkol a otriasol mojou psychikou. Anna mi však ukázala, že sa dá ísť na doraz, nezastaviť sa pred ničím a ísť do podstaty veci. Dať do toho všetko, aj napriek rizikám. Taká je práca novinára vo vojnovej oblasti. Možno aj ja budem raz novinárka, keď doštudujem. Je úžasné, čo všetko spravila pre obyčajných ľudí. Bola to hrdinka. Skutočná hrdinka.

Záver festivalu pripadol víťaznému filmu diváckeho hlasovania. Stal sa ním fínsky dokument Rodinná dieta. Rok života jednej bežnej rodiny usilujúcej sa obmedziť spotrebu ropy a plastov na minimum za cieľom pomôcť tejto planéte. Pri snahe žiť ekologicky bolo treba vzdať sa rôznych návykov a vymeniť ich za iné. Auto vymenili za autobusy a vlak, neskôr za auto na bioropu a diesel; motorový čln za veslovanie, kúrenie za elektrické spotrebiče, igelitové sáčky za papierové sáčky.. všetko, kde sa používali plasty, muselo ísť preč (šampón, zubná pasta, kondicionér, deodorant atď). Tento nápad vznikol z mužovej hlavy a žena ako milujúca manželka sa mu prispôbila. Deti nemali tiež príliš na výber. Odriekanie, obmedzovanie, vzdávanie sa.. Dokonalý recept na katastrofu (Recipes for disaster bol anglický preklad fínskeho názvu filmu). Za rok sa rodinke podarilo ušetriť 52% spotreby uhlíka, čo je určite úspech. Scény boli nabité humorom, iróniou, čo chytilo za srdce určite nejedného diváka. Nie nadarmo (a zadarmo) tento film vyhral v hodnotení publika.

. . .

Musím skonštatovať, že festival sa mi páčil a som rada, že v našej komerčne nabitej kultúre sa našlo miesto pre skutočnú kultúru a pre náročného diváka. Za 4 dni som sa dozvedela veľa nového, odniesla som si zmes najrôznejších pocitov a otvorila som si srdce. Nestihla som všetky filmy, ktoré som chcela vidieť, ale do práce za mňa nikto nepôjde. Teleport nevlastním, formulu tiež nie, takže aj čas mi nedovolil zúčastniť sa vybraných titulov. Tých pár eur, ktoré som zaplatila za permanentku, veľmi rada obetujem aj v budúcom ročníku. Škoda, že tých predošlých 10 ročníkov mi ušlo, ani som netušila, že sa konali. Tento rok som zaregistrovala plagáty, inzerciu v novinách a upútavky. Na niečo je ten marketing predsa len dobrý:)

Michaela Brunovská

Michaela Brunovská

Bloger 
  • Počet článkov:  117
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pozorujem. Počúvam. Píšem. Celým srdcom i dušou. Na plný úväzok. ____________________________________Informácia je bezodná studňa, do ktorej môže každý priliať alebo sa iba napiť. Je voľne prístupná. To je fascinujúce.Ak sa prostredníctvom novinára stáva informácia impulzom pre vyriešenie problému, mení apatiu na reakciu. To je satisfakcia. Panta rhei Zoznam autorových rubrík:  Čo som zažilaPocity nad cityFotografieMixér - úvahy a inéSeriály článkovPoéziaO Blogu

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu