Mesiac v špitáli - II.časť - Soľ nad zlato

Autor: Michaela Brunovská | 3.5.2011 o 18:44 | Karma článku: 8,37 | Prečítané:  1763x

Po preložení na druhú izbu som sa tešila priskoro. Ešte som netušila koľko nových "zážitkov" ma čaká. Zaujali ma čísla nad posteľou spolubývajúcej. Príjem: 4.3. Bol koniec marca, a hovorila som si, doparoma, čo tu tak dlho robí. A udivujúcejšie bolo prázdne miesto pri dátume operácie. I., vo veku mojej mamy, mi rozpráva svoj príbeh, ako dvakrát zliezla z operačného stola. Anestestéza by bola kvôli prudko kolísavému tlaku príliš riskantná. A tak sa vždy vráti na oddelenie. Každým dňom však opúcha viac a viac. Na vedľajšej posteli je ženská "s krčnou", ale tú som nemala čas spoznať. Bola už po operácií a za pár dní na odchode domov. Zoznamujem sa len s jej chrapotom. Má odpustené, s golierom na krku určite nemá na ružiach ustlané..

Strieda ju G. Ročník ´56. Maďarský prízvuk a typické "szia", na ktoré po čase chytám výraznú alergiu. Presne tak ako na jej údajne (!) mandlové mlieko. Jeho vôňa mi skôr pripomína indulonu po záruke. A keď sa zmieša s potom.. Fu! Nehovorím o vyzvánaní telefónu vždy, keď nie je na izbe. I. má tiež svojský "mobilný vzťah". Po každom pípnutí sms trénuje hod Nokiou do diaľky sprevádzaný expresívnymi výrazmi.

Človek je však tvor prispôsobivý a spoločenský. Zvykne si na všetko, ako hovorieva I. V tomto jej dávam za pravdu. Zvykla som si teda na excesy mojich najdlhších spolubývajúcich. Myslím, že oni sú rovnako nútené zvyknúť si na tie moje. Na jednu vec som si ale neprivykla. I. + G. v noci = poctivý "duet Motorová píla" perpettum mobile. A tak sa noci stávajú pre mňa utrpením a modlením za východ slnka. Krátim si ich pitím čaju, šumivého celaskonu, behaním na záchod a pozeraním do stropu. O piatej ráno nasleduje vojenský režim: meranie teploty, odber krvi, infúzia.. O siedmej vizita a o ôsmej raňajky.

Tackám sa k stolu. Vyzerám ako zombie. Kruhy pod očami, chôdza a´la Homo erectus.. Pri stole asi 9 miest na sedenie, na oddelení cca 22 miest. "Kto neskoro chodí, sám sebe škodí", presvedčila som sa niekoľkokrát. Buď som si jedlo zobrala na izbu / počkala, kým sa uvoľní stolička / jedlo odniesli a mohla som si dať obzerance s makom. Tie som pár razy ochutnala, a poviem vám, nič moc.

Raňajky, obed a večera sa na klinike stávajú akousi seansou. Dozviete sa, komu zrušili termín, ktorý lekár je zaručene najlepší, koho čo bolí, plus xy životných príbehov. Platí tu aj pravidlo "soľ nad zlato". Tá sa stáva nedostatkovým tovarom. Dopyt hlboko prevyšuje ponuku. Cestoviny s omáčkou a žuvačkovým mäsom sa tvária ako slané jedlo, ale je to len póza. O., ktorá drží vzácnu surovinu v skúmavke, ju podáva ďalej medzi kolegynky. Koluje aj medzi tými, ktoré majú "N-kovú" diétu, čiže nesolené jedlá. Je v tom kus adrenalínu. Sestričky nesmú nič vidieť.

Obzerám sa okolo seba. Pár žien v strednom a vyššom veku, väčšinou sú tu s krčnou chrbticou, platničkami, krížami.. Ja a ešte dve mladé sa radíme do kategórie "tie s hlavou". Vekový priemer nám kazí ešte zopár nádorových / cystových tridsiatničok a štyridsiatničok. Vymieňame si informácie a skúsenosti. Najzaujímavejšie je počúvať príbehy: ako sa to začalo, ako som to ignorovala, ako som zistila, že som chorá.. Skamarátila som sa s M., 25-ročnou Žilinčankou, správnou babou. Horolezkyňa, čerstvo zasnúbená. V auguste bude mať svatbu. Pred časom jej začalo trhať nohou a točila sa hlava. Nezhubný nádor.

Medzi jedlami si krátime chvíle hraním kariet. Časom sa vytvorila stála partička kartárok. Mňa po niekoľkých kolách z klubu vyradili. Vraj podvádzam. Výhovorka, že nevidím na karty, sa neujala. Asi sa nevedeli zmieriť s mojím víťazstvom:) Televíznymi stálicami sa stali Superstar, Dr. House, Komisár Rex, Súdna sieň, a samozrejme prvú priečku drží Tisíc a jedna noc. Napriek tomu, že som v nemocniciach strávila mesiac, okolnosti ma nedonútili pridať sa do klanu "Šeredy". Jedenkrát som ju mala ako zvukovú kulisu, keď som si kreslila nápis na wc (Vážené pacientky! Pred vstupom na wc, prosím zaklopte, a presvedčte sa, či nie je obsadené! Ďakujem!) . Neodpustila som si pritom smiech a uštipačnú poznámku, či akási Miheriban nie je sestra Heribanovej. Keď na mňa všetky hodili vražedný pohľad, stíchla som.

Deň za dňom ubiehal, a ja som stále nemám stanovený termín operácie. Vizity prebiehajú ráno štýlom: hlásenie sestier, komentáre lekárov :"Pani XY, s XY problémom, orientovaná, blabla," Kuk na tabuľku nad posteľou (tie mená sa asi ťažko pamätajú) "Pani XY ako sa máte? Všetko v poriadku?" krok doľava k vedľajšej posteli a potom k ďalšej. Na odpovede zo strany pacientiek nie je čas. Maximálne poviete, že vás niečo bolí, a odozva bude: "Vydržať! / Staničná, napíšte Novalgin." Večerná vizita je obdobná, ale vystrieda ju otázka: "Niečo na spanie?" Najprv som sa odmietam dopovať liekmi, aj tak mám každý deň konskú dávku. Prebdené noci ma však donútia zmeniť svoje rozhodnutie. Dostávam Diazepam. Diák na drevorubáčský song nezaberá. Nabudúce si vypýtam niečo silnejšie, hovorím si. Hypnogen, to je môjho srdca šampión. Za desať minút som tuhá. V ušiach mi hrá Jarek Nohavica. Ráno sú I. a G. naštvané, že mi spadol mobil na zem, vytrhli sa sluchátka a hučala hudba. Nejak sa mi to nezdá, ja som nič nepočula:)/Čo je jedna noc oproti mojím trom týždňom utrpenia, dnes si už škodoradostne môžem pomyslieť./

Čas sa vlečie ako sopel.. dni splývajú do jedného stereotypu. Ručičky na hodinkách rezignovali a šli sa prevetrať. Pozerám z okna . Mám dobrý výhľad na pristávaciu plochu vrtúľnika. Sem-tam aj niekoho privezú a hluk krútenia vrtule aspoň narúša nudu. Ešteže mi šťastie praje v zaplnení návštevných hodín mojimi blízkymi . Rodina, frajer, kamošky a kamaráti, spolužiaci..

Za ten povzbudzujúci pocit a slnko v srdci im vrúcne ĎAKUJEM ! "Zabili ste" (so mnou) dlhé hodiny :)

 

*pozn.: tak ako minulý článok, aj tento bude mať svoje pokračovanie.. "Vydržať!"

a ospravedlňujem sa za príliš veľa použitých úvodzoviek v článku, akosi sa mi žiadali:)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?